Lawrence Gardner: Dedičstvo Márie Magdalény – 2.

Jej utrpenie zverejnil v roku 1961 v najdrahšej publikácii sveta francúzsky vydavateľ Joseph Foret. Bolo to jednorazové vydanie v jedinom exemplári, ktoré odkúpilo konzorciom zberateľov za rovný milión dolárov. Publikácia bola následne uložená do pancierovanej miestnosti švajčiarskej banky.

Ježiš a Mária Magdaléna prísne dodržiavali svoj manželský sľub. Keď sa stretli, vítali sa zvláštnym, zdvorilým spôsobom. Jemne a pobožne sa zbližovali. O ich vzájomnej oddanosti a láske všetci hovorili. Žili v „láskyplnom manželstve“. Sv. Bernard o nich povedal: „Niet väčšej svätosti, ktorá by bola povznášajúcejšia, než je tá ich. Sú tak morálne čistí.“

Mária Magdaléna káže apoštolom

Keď v roku 1209 pápežské vojská prišli k úpätiu Pyrenejí, zistili, že náboženský kult tamojších ľudí bol najmenej ohrozujúcim. Považovali ich za nositeľov starovekých vedomostí. Rímski biskupi sa báli, že tamojší katari (dnešní katalánci) sa môžu dostať k takej moci, že by mohli zavrhnúť ortodoxné učenie cirkvi. A tak vydali fanatický príkaz: „Všetkých ich pozabíjajte!“

Staroveké dokumenty:

Kódex Askewianus nezobrazuje Máriu Magdalénu očami Ríma, ale ako „Apoštola apoštolov”.

Mária Magdaléna – obraz Carla Dolciho

V roku 1969 katolícka cirkev vyhlásila Máriu Magdalénu za svätú aj oficiálne. Filipovo evanjelium hovorí o tom, že Ježiš veľmi miloval Máriu Magdalénu. Nikdy neskrývali svoju intímnu blízkosť... Mária Magdaléna je teda družkou Krista. Pán miloval Máriu  Magdalénu viac ako ostatných svojich učencov. Ostatné ženy videli, ako veľmi miluje Máriu Magdalénu, a povedali mu: Prečo ju miluješ viac ako nás všetkých? Ježiš im odpovedal takto: Prečo Vás nemilujem tak ako ju? Veľké je mystérium manželstva, veď je jedným zo siedmich... Lebo bez neho by svet neexistoval. Teraz existencia sveta závisí od človeka, a existencia človeka od manželstva. Kráľovská nevesta Mária Magdaléna.

Aj v Piesňach piesní sa objaví hneď v úvodnom verši:

„Pobozkaj ma bozkom úst. Áno, tvoja láska je sladšia než víno.“

Socha sv. Márie  Magdalény

Barcelona (katedrála), Španielsko

V evanjeliu podľa Petra možno nájsť: (našla to francúzska archeologická misia v Káhire v roku 1886 v hrobe jedného mnícha) Mária Magdaléna na žiadosť Petra vyrozprávala, čo jej Ježiš povedal: „Si požehnaná, lebo si nezaváhala. Pretože tam, kde je myseľ, tam je poklad."

Nie náhodou nazývali Máriu Magdalénu za apoštola apoštolov, za bystrého jasnovidca, ktorý prekonával všetkých, za ženu, ktorá poznala „Všetko“ a ktorej srdce bilo pre nebeské kráľovstvo. A navyše, keď sa žiarliví mužskí apoštoli spýtali Ježiša na výsostné postavenie Márie Magdalény, Ježiš im vo svojej odpovedi rozprával o dôležitosti manželstva! Jedinou možnosťou vládnucej cirkvi bolo tieto rukopisy zakázať a utajiť. Biskupi vytvorili jediný dokument vhodný aj pre spoločenské použitie, strategicky zostavenú, úradnú a záväznú knihu kresťanskej viery, v ktorej tieto nebezpečné písomnosti chýbajú. Takto sa zrodil Nový zákon.

Mária Magdaléna bola družkou, kráľovskou manželkou Ježiša. Vtedy slovo „družka” označovalo výslovne intímnych partnerov, ktorí vstúpili do manželstva.

Sv. Mária Magdaléna a Pán Ježiš - v pozadí Boh Otec

La Madeleine – Paríž, Francúzsko

Nový zákon, ako ho dnes poznáme, sa začal formovať v roku 367 n.l.. Matúš a Ján boli naozaj Ježišovými apoštolmi. Marek a Lukáš nimi však neboli. Strategicky zostavený Nový zákon bol predmetom početných úprav a zmien a verziu, ktorú dnes poznáme, schválil až v roku 1547 koncil v severotalianskom Trente.

Ako vieme, rímsko-katolícka cirkev je apoštolskou cirkvou Svätého Petra. Petrove názory úplne ozrejmuje Tomášovo evanjelium, v ktorom tvrdí, že Peter bol  zásadne proti prítomnosti Márie Magdalény v blízkosti Ježiša.

Vo Filipovom evanjeliu je Mária Magdaléna zobrazená ako predstaviteľka božskej múdrosti, avšak všetky podobné texty vyhlásili biskupi rozvíjajúcej sa cirkvi za kacírske a vymazali ich zo Svätého písma, pretože oslabovali vládu kňazov, ktorými boli len muži.

Stratégia Ríma bola namierená proti ženám a vyhlásila ich za hriešnice a nižšie postavené. Svätý Pavol napísal: „Aj pri stvorení bol prvý Adam, Eva nasledovala až po ňom.“ Pre 2. storočie bolo charakteristické, že každú ženu, o ktorej sa zistilo, že bola nejakým spôsobom zapojená do náboženských prejavov, obvinili zo smilstva a čarodejníctva.

Peter a Pavol očividne nenávideli ženy.

Vedenie cirkvi sa stráni žien. Prečo? (V roku 1138 sa uzákonil celibát a trvá dodnes). Pretože ženy sa môžu stať matkami a materstvo samotné je od prírody schopné udržiavať pokrvnú líniu.

Mária Magdaléna, obraz Josého de Riberu – Prado, Madrid

Chyba pri preklade viedla k dnes všeobecne rozšírenému, ale mylnému názoru, že Ježiš sa narodil v maštali. Ani jedno originálne evanjelium nespomína žiadne jasličky a ani biblia kráľa Jakuba nepoužíva takéto ani podobné slovo.

Ďalším typickým omylom pri preklade je výraz „pobehlica“. Tento výraz sa dostal do anglického jazyka zo starovekého stredogermánskeho výrazu a - ako sa to podarilo v poslednej dobe pochopiť - skôr sa vzťahoval na cudzoložstvo než na prostitúciu (Výraz malá pobehlica sa začal používať pre cigánske družičky). Toto slovo vzniklo už dávno, okolo roku 2500 pred n.l. (pred Starozákonným Abrahámom), a objavilo sa aj v sumerskom diele Pieseň Inanny. Táto erotická pieseň bola o svätom manželstve bohyne. Inannu alebo Ištar, bohyňu svetla a ohňa, neskôr stotožnili s Dianou deviatich ohňov (význam akádskeho slova an-na je: pazúrik). Ako je možné pozorovať na dobových minciach, jej symbolom bol Rosicrucis,  Harmatkerpa, teda uzavretý kríž, znak pôvodného Svätého grálu.

Socha Márie Magdalény – Sevilla, Španielsko

Markovo evanjelium nehanebne pozmenil svätý Koloman. Boli zmanipulované aj Pavlove písomnosti. Jeho listy boli fiktívne. Nebolo totiž zriedkavosťou, že na propagandistické účely sa vyhotovovali falošné listy. Komentáre pripisované Pavlovi o utláčaní žien považujú dnes jazykovedci za falzifikáty, ktoré vznikli omnoho neskôr po Pavlovej smrti.

Mária Magdaléna dostala výchovu a vzdelanie s nádejou kráľovského manželstva. Ježiš premenil na svadbe v Káne vodu na víno. Ježiš neprejavoval voči farizejom a podobným židovským skupinám veľkú trpezlivosť. Svadba v Káne bola zásnubami. Boli prítomní iba učenci a nežidia, ktorých považovali za nečistých. Ježiš a ženích je jasne jednou a tou istou osobou.

Biskup Spong píše: Ježiš a Mária  Magdaléna boli manželmi. Ďalej píše:
„Rímskokatolícka cirkev to utajila, ale nedokázala zničiť záznamy.“ V evanjeliách sa nikde nehovorí o tom, že Ježiš nebol ženatý.

Svadba v Káne sa konala v júni roku 30 n.l.. Vo výtvarnom umení považovali prítomnosť Márie Magdalény na svadbe za samozrejmosť. Na vyobrazeniach ju vidno po Ježišovej ľavej strane.

Mária Magdaléna pomazáva Ježiša

Písomnosti na viacerých miestach naznačujú, že Mária Magdaléna pomazala Ježiša.

Vykonanie rituálu svadobného pomazania bolo vyslovene výsadou ženy mesiáša a mohla ho vykonať výlučne na svadobnom obrade prvého a druhého manželstva. Teda Mária  Magdaléna mohla pomazať Ježišovi nohy a hlavu posvätným balzamom len ako jeho manželka a plnoprávna kňažka. Rituál sa rozšíril v najstarobylejších sumerských kráľovských kultúrach Mezopotámie, aby bolo symbolicky znázornené,  ako bohyňa udeľuje svojmu vyvolenému manželovi milosti a kráľovský titul. Kráľovský titul závisel od rozhodnutia princezien, a to, či plynule prijímali intímne približovanie pastierskych kráľov, od úrodnosti pôdy. Muž bez kráľovnej nielenže nemohol byť kráľom, ale príslušná kráľovná musela pochádzať priamo z kráľovskej krvi.

V romantickej legende o Artušovi podľahne Camelot skaze, keď kráľ Artuš príde kvôli Lancelotovi o Guineverine milosti.

Mária Magdaléna sa neustále zúčastňovala na Ježišovej misii. Podporovala Ježiša finančne, cestovala s ním, verila v neho a stala sa aj spoločníčkou jeho matky. Ježiš ju nazval požehnanou a miloval ju.

Sv. Mária Magdaléna pri tele Pána Ježiša, v pozadí Panna Mária

Kostol Sulpitius, Paríž

Dobrú povesť Márie Magdalény poškodila propagandistická kampaň, ktorá nemá v Biblii žiaden základ. Zároveň bolo značne ublížené Ježišovej vlastnej ľudskosti. Takto ponížená sa jeho matka nemohla stať modelom každodennej ženskosti. To je dôvod, prečo sa dnes toľko ľudí obracia k Márii  Magdaléne.

V Da Vinciho kóde sa mladá dievčina spomína ako Sarah. Sarah však nebolo jej meno, ale titul. V hebrejčine Sarah znamená „princezná“.

Márii Magdaléne sa zjaví Pán Ježiš

Ježiš sa po svojom vzkriesení vrátil k Márii Magdaléne do intímneho manželského vzťahu v roku 40 a 44 n.l.. Z obidvoch jeho návratov sa narodili chlapci.

Nanebovstúpenie sv. Márie  Magdalény

Sainte Baume – Saint Pilon, Francúzsko

Kniha sa následne vydala po stopách jeho potomkov a každý z autorov sa snaží hľadať iným smerom. Autori analyzujú aj obrázky uvedené v tejto knihe.