Zopakujme si, čo sme sa naučili o dimenziách a potom si pozrime, ako to vidí kvantová fyzika. Podľa duchovných učení existuje v našom svete dvadsaťjeden dimenzií.
Teraz preskúmajme, ako vnímame dimenzie na rôznych úrovniach nášho vedomia.
1. Jedna dimenzia má jeden rozmer, jednorozmernými sú bod a čiara.
2. Dve dimenzie majú dva rozmery, dvojrozmerná je rovina, ktorá má dĺžku a šírku.
3. Tri dimenzie majú tri rozmery: dĺžku, šírku a výšku. Tri rozmery majú v našom svete predmety, napr. kocka.
4. Štvrtá dimenzia má štyri rozmery, tri dimenzie tu dopĺňa aj čas. V každom časovom okamihu sa okolo nás niečo deje.
5. Za štvrtou dimenziou sa vo vyšších dimenziách objavujú pocity, myšlienky a predstavy, ktoré ovplyvňujú dianie a činy.
Existuje nespočetné množstvo zrakom nepostihnuteľných vecí, ktoré ovplyvňujú náš život a fungovanie nášho sveta. Každý čin pramení z úmyslu! Predstava vytvára formu, ktorá už má úmysel a zárodok všetkých pohybov potrebných k jej naplneniu.
Pri pohľade z vyššieho sveta je poradie dimenzií opačné. Prvou dimenziou je zámer, zatiaľ čo dimenzie predstáv, formy, času, priestoru, roviny a bodu sú poslednými v poradí.
Mnoho ľudí uviazlo vo svojom dvojdimenzionálnom obraze sveta. Nemajú odvahu rozmýšľať a uvažovať o nových veciach, ktoré by im pomohli napredovať na ceste k úspechu. Zdá sa, akoby bolo cieľom nejakej temnej bytosti alebo sily, aby si človek neuvedomoval, akým je fantastickým a úžasným stvorením. Nakoniec by prišiel aj na to, že má silu tvorivosti. V ktorej dimenzii však táto tvorivá schopnosť vlastne funguje?
Predstavme si dvojdimenzionálny plochý svet. V takomto plochom svete žijú plochí ľudia. Nemajú ani tušenie o tom, že existuje viac dimenzií, pretože u nich je všetko dvojdimenzionálne. V tomto plochom svete vidia dvojdimenzionálni ľudia len dve dimenzie.
My ako vonkajší pozorovatelia už vidíme dvojdimenzionálny aj trojdimenzionálny svet. Čokoľvek, čo sa tam udeje, budeme sledovať a uvedomovať si inak. Tú istú udalosť budeme prežívať s dvojdimenzionálnym a trojdimenzionálnym uvedomením.
Prípad trojdimenzionálnej rakety prechádzajúcej cez dvojdimenzionálny svet:
Cez dvojdimenzionálny svet prelieta trojdimenzionálna raketa. Čo budú vidieť dvojdimenzionálne ploché bytosti žijúce v tomto svete?
Keď raketa prechádza týmto svetom, zanecháva stopy. Pri dotyku so svetom štít rakety nakreslí bod, potom v závislosti od svojich rozmerov kruhy a obrazce a raketa tento dvojdimenzionálny svet nakoniec opustí. Čo povedia obyvatelia plochého sveta, keď tento jav uvidia? Pane Bože! V našom svete sa objavil bod, nejaké kruhy a iné obrazce!
Aj v tomto svete však existuje inak zmýšľajúci človek, ktorý sa odváži prehovoriť. Táto inak rozmýšľajúca dvojdimenzionálna bytosť príde na miesto, pozrie sa na oblohu, opäť na kruhy a bod. Znovu sa odváži pozrieť nahor, zatvorí oči a povie: Bola tu trojdimenzionálna raketa a zanechala tu odtlačky.
Mohli by sme sa spýtať: Kto má pravdu?
Na úrovni svojho vedomia každý. Obyvatelia plochého sveta si určite povedia: Táto celkom šialená, nepríčetná bytosť hovorí o niečom, čo neexistuje. Ľudia v dvojdimenzionálnom svete na toho človeka povedia: Je nejaký abstraktný, inak rozmýšľajúci. Je iný ako my.
Ak bytosti začnú rozmýšľať, môžu zistiť, že mimo ich obzoru existujú aj iné dimenzie. Zrazu si môžu uvedomiť, že ten inak rozmýšľajúci človek má naozaj pravdu. Takto inak zmýšľajúcim bol napríklad Sokrates, ktorý v uliciach Atén kládol ľuďom otázky na zamyslenie. V obyvateľoch mesta sa začalo prebúdzať také povedomie, že predstavitelia mesta dali Sokrata zajať a prinútili ho vypiť pohár s jedom. Báli sa, čo sa stane, keď sa v obyvateľoch mesta prebudí väčšia uvedomelosť.
Tento príbeh sa podobá na život Ježiša, ktorý svojim duchovným odkazom podnecuje ľudí v každej dobe k hlbokému zamysleniu. Rimania a starci sa zľakli, že sa v ľuďoch prebudí uvedomelosť, a preto Ježiša zabili. Tento zločin sa snažili zakryť tým, že hlásali: Boh obetoval svojho syna.
DIMENZIE
Naše radosti a strasti, ktoré sme prežili vo vyšších dimenziách sa odrážajú v dimenziách nižších. Keď niekoho postihne nešťastie, má zlé myšlienky alebo ho dokonca sužuje choroba, prejaví sa to na jeho fyzickom vzhľade.
Tiene a prejavy vyšších dimenzií sú našimi telesnými príznakmi.
Naše šťastie, duchovná sloboda a rozlet sa vo viditeľných dimenziách prejavuje zdravým telom. Fyzické príznaky, rovnako ako dvojdimenzionálne odtlačky trojdimenzionálnej rakety, sú len znameniami. Je to odraz sveta na vyššej úrovni vo svete nižšej úrovne, je to prejav, ktorý niečo signalizuje.
Skúste odovzdať, prejaviť vaše pocity a myšlienky, ktoré tvoria ríšu našej neviditeľnej reality. Všetci vieme, že táto ríša existuje, pocity a myšlienky nosíme v sebe, aj keď sú očiam neviditeľné.
Aké jednoduché by bolo, keby existovalo len to, čo dokážeme vnímať našimi piatimi zmyslami.
Jednoduché, teda „ploché, jednostranné”. „Mnohostranný” človek sa sebaisto pohybuje aj vo vyšších sférach.
Úloha nad rámec deviatich bodov:
Je daných deväť bodov. Spojte prosím tieto body štyrmi priamkami. Môžete to spraviť v ľubovoľnom poradí, ceruzku však nemôžete zdvihnúť a musíte prejsť cez všetky body.
Ak sa v rámci dvojdimenzionálnych hraníc odvážite prejsť aj za deväť bodov, budete postupovať nielen od bodu k bodu, ale môžete prekročiť aj oblasť ohraničenú bodmi. Tajomstvo úlohy je v tom, že nerozmýšľame v obmedzení deviatich bodov, ale sa ich odvážime prekročiť.
Pri riešení problému sme ešte zdanlivo nevstúpili do inej dimenzie.
K tomu, aby sme mohli nazerať na riešenie úloh z vyšších dimenzií, je potrebné, aby sme si prehĺbili vedomosti a zdokonalili sa v duchovnom spôsobe videnia. Ľudia sú v záujme získavania titulov a spoločenského postavenia ochotní prinášať akékoľvek obete. Keby len zlomok tohto úsilia vynaložili na svoj duchovný a mentálny rozvoj, nebolo by toľko chorých a nešťastných ľudí. Predstavitelia a šíritelia tejto vznešenej myšlienky boli veľkí mystici.
Každý, kto sa chce odpútať od spôsobu videnia röntgenových, ultrazvukových, CT a MRI prístrojov, ktoré vedia vytvoriť dvoj- a trojrozmerné snímky, musí preukázať veľkú mieru odvahy, silnú vieru, dôkladné vedomosti a pevnú vôľu. Predstava v mnohých prípadoch už vo svojom vnútri ukrýva kľúč k riešeniu, pretože je vyššou dimenziou formy, ktorá pramení zo zámeru.
Mám nabrať odvahu, aby som zanechal tradície, známe a zvyčajné veci? Čo sa stalo, keď som pospájal body pomocou štyroch priamok? Vyriešil som matrix, pretože táto úloha si už vyžaduje otvorenú myseľ. Prechádzame nielen do tretej dimenzie, ale prostredníctvom nej do vyšších sfér myšlienok.
Zúžené ľudské vedomie funguje a rozmýšľa jednostranne.
Toho, kto robí neočakávané, pre iných nepredstaviteľné veci, možno pre jeho mnohostrannosť v dnešnom svete nazývať pútnikom dimenziami.
.
.
Súčet vnútorných uhlov trojuholníka:
( Rovník )
Osoba s nižším alebo vyšším vzdelaním na túto otázku odpovie: 180 stupňov. Toto tvrdenie je jednou zo základných viet matematiky.
Preskúmajme trojuholník na zemskom povrchu. Vieme, že Zem nie je plochá, pred niekoľkými storočiami vyhlásili, že Zem je guľatá.
Nakreslime na rovník v určitej vzdialenosti od seba dve kolmé priamky. Ako vidno, je to 90+90 stupňov, už aj máme súčet uhlov trojuholníka, teda 180 stupňov. Teraz sledujme dve kolmé priamky ďalej. Stretnú sa na severnom póle a uzatvoria ďalší uhol. Tento nový uhol môže mať 1, 30, ale aj 359 stupňov. Teraz spočítajme vnútorné uhly takto zostaveného ľubovoľného trojuholníka: 90+90+30=210. Veru je to viac ako skoršie spomínaných 180 stupňov.
Veľa dnešných školákov vyrastá na euklidovskej geometrii. Rozmýšľajú v rovine, tak ich to učili. (Inou otázkou je, že Euklidove, Tálesove vety a pod. obstoja v rovinnej geometrii). Rozmýšľanie len na úrovni roviny však môže byť osudné. Ak ľudia vidia a rozmýšľajú vždy len v rovine, zasekávajú sa v dvoch dimenziách bytia. Tí, ktorí sa snažia rozmýšľať vo viacerých rovinách, musia niekedy čeliť vážnym skúškam. Často veľmi vzdelaní ľudia žijú v jednorozmernom vedomí a majú zaslepený pohľad na svet.
Ako bude psychika ľudí reagovať, ak raz konečne zanecháme tradičné a nanútené ploché rozmýšľanie?
Tí, ktorí inak rozmýšľajú, sú často odsudzovaní. Možno sa ostatní boja, že tiež budú musieť zmeniť svoje doterajšie názory. Niektorí sa tak zaryto držia svojej dogmatickej viery, ako alkoholik alebo fajčiar svojich stimulantov, na ktorých je závislý.
Ľudia si musia veľmi dobre rozmyslieť, či zmenia svoj doterajší pohľad na svet. Ten, kto podstúpi dobrodružstvo a vydá sa na cestu bude zdravším, šťastnejším a úspešnejším človekom plným nádejí, vyslobodeným zo všednosti.