Možno povedať, že človek je jedinou bytosťou, ktorá pije aj mlieko iných druhov. Jedná sa však o viac. V ľudskom organizme sa v dobe dojčenia tvorí enzým laktóza, ktorý dokáže štiepiť mliečny cukor. Produkcia tohto enzýmu v tenkom čreve sa však do dosiahnutia dospelosti deaktivuje. Napriek tomu a vďaka nesprávnej propagácii pitie mlieka za posledných sto rokov stále rastie.
Rôzne ochorenia, medzi nimi aj to najnebezpečnejšie, tuberkulóza, sa v minulosti šírili kvôli nesprávnym podmienkam prepravy a skladovania surového mlieka. Zdalo sa, že pasterizácia mlieka problém vyrieši. Avšak sterilizované mlieko je prakticky mŕtve. Enzýmy a vitamíny vplyvom tepelného spracovania strácajú v mlieku svoju aktivitu už pri teplote 39 až 40 stupňov.
Konzumácia mlieka v skutočnosti predstavuje pre naše zdravie oveľa väčšie nebezpečenstvo a o týchto faktoch sa takmer nehovorí. V rámci výskumov sa zistilo, že zatiaľ čo mäso hladinu inzulínu v tele nezvyšuje, mlieko ju zdvojnásobuje. Konzumácia mlieka môže už v siedmy deň vyvolať inzulínovú rezistenciu, zatiaľ čo konzumácia mäsa ju nespôsobuje.
Ako je to so srvátkou? Je síce pravda, že pri jej konzumácii sa alergické reakcie zmierňujú, avšak srvátka kvôli vysokému obsahu cukru podnecuje pankreas k zvýšenej produkcii inzulínu. Môže to byť jedným z faktorov, ktoré zapríčiňujú vznik hyperinzulinizmu. Keďže srvátka sa pri výrobe syrov nepoužíva, z tohto hľadiska syry nie sú pre vznik hyperinzulinizmu nebezpečné.
Konzumácia mlieka zvyšuje aj riziko srdcových ochorení, čo možno vysvetľovať zvýšeným príjmom vápnika. Organizmus v súlade so svojimi potrebami vstrebávanie vápnika prísne reguluje. Mliečny cukor nachádzajúci sa v mlieku túto reguláciu obchádza a organizmus si z mlieka berie zbytočne veľké množstvo vápnika. Časť prebytočného vápnika sa môže ukladať na cievnych stenách a značné problémy môže spôsobovať aj vo vnútorných orgánoch. Neustále usadzovanie môže viesť ku kalcifikácii orgánov a k tvorbe plakov v artériách, srdci, mozgu, obličkách, na koži, v kĺboch, prsníku, pankrease, prostate alebo vo vaječníkoch. Neustále sa zvyšujúca kalcifikácia môže spôsobovať zápaly, autoimunitné reakcie, infekcie alebo dokonca aj odumretie niektorého orgánu. Jedným z hlavných komponentov kamenných útvarov vznikajúcich v tele je vápnik.
Podľa posledných výskumov je miera osteoporózy oveľa vyššia medzi tými, ktorí pijú mlieko.
V kravskom mlieku existuje ešte jedna molekula, ktorá je pre nás zdrojom nebezpečenstva. Jedná sa o rastový hormón (IGF) podobný inzulínu. Pretože väčšina IGF sa nestrávi, ale prechádza cez črevnú stenu, pravidelná konzumácia mlieka a mliečnych výrobkov zvyšuje hladinu IGF u dospelých o 10-20% a u detí o 20-30%. IGF stimuluje delenie a rast buniek, čím preukázateľne zvyšuje rast nádorov. Vysoké hladiny IGF vykazujú súvis s rakovinou krčku maternice, vaječníkov, maternice, hrubého čreva, žalúdka, pažeráka, pečene, pankreasu, obličiek, štítnej žľazy a mozgu (Melnik 2000, Yu a Roham 2009).
Je známe, že vysoká hladina estrogénov predstavuje zvýšené riziko rakoviny prsníka, a IGF a estrogén vzájomne zosilňujú svoje účinky v jeho tkanive. Čo je u žien z hľadiska citlivosti prsník, to je u mužov prostata. Obidva orgány sú citlivé na hormóny, majú zvýšenú náchylnosť na rakovinu a u oboch zohráva IGF ako rizikový faktor dôležitú úlohu.
Pri vyšetrovaní autistických detí sa zistilo, že ich mozog obsahuje príliš veľa opiátov. Ich behaviorálne príznaky sú podobné ako u zvierat liečených opiátom. Výskumy ukázali, že v moči autistov a schizofrenikov sa nachádzajú mimo normy bielkoviny pochádzajúce z kazeínu a lepku, ktoré sú obsiahnuté v mlieku. Pri vyšetrení sa u drvivej väčšiny z nich zistila slabá výdrž, hyperaktivita, poruchy pozornosti, únava, podráždenosť, poruchy spánku, ďalej bolo pozorované poškodenie črevnej mikroflóry, zápaly v črevnom systéme a zväčšené lymfatické uzliny. To všetko indikuje imunitnú obranu voči látkam nachádzajúcim sa v potravinách. U autistov a schizofrenikov opiátové látky vznikajúce pri trávení v črevnom systéme vo zvýšenej miere prepúšťajú bielkoviny. Takto sa opiátové látky dostávajú do krvi, potom do mozgu a spôsobujú podreguláciu činnosti mozgu.
Vzťah medzi sklerózou multiplex (SM) a mliekom vysvetľuje teória molekulárnej mimikry. Ak má cudzia bielkovina alebo vírus podobnú bielkovinovú molekulu ako niektoré tkanivo tela, potom imunitný systém votrelca napadne. Kvôli totožnosti však následne zaútočí aj na vlastné tkanivá. Jednou z tých podozrivých bielkovín je butyrophylin, nachádzajúci sa v mlieku. Pri skleróze multiplex butyrophylin po prejdení cez črevnú stenu vyvolá imunitnú reakciu a nakoľko myelínové pošvy pokrývajúce nervy obsahujú veľmi podobnú bielkovinu, imunitný systém napadne aj myelínovú pošvu.
Veľká časť tvrdých syrov neobsahuje laktózu, pretože fermentačné baktérie žijú počas fermentácie na laktóze. V mlieku sa okrem laktózy nachádzajú aj kazeínové bielkoviny. Pri nedostatočnom strávení kazeínu vzniká kazeomorfín, ktorý sa cez črevnú stenu vstrebáva do krvného obehu, cez bariéru krv-mozog sa dostáva až k mozgu a ovplyvňuje činnosť centrálneho nervového systému.
Ďalšou veľkou nevýhodou mliečnych výrobkov je, že ľahko vyvolávajú alergie a neznášanlivosť. Skutočná mliečna alergia je najčastejším typom alergie, pretože v mliečnych výrobkoch sa nachádza veľa druhov antigénov a rôznych imunoglobulínov.
Maslo tvorí medzi alergénmi výnimku, pretože prakticky neobsahuje ani laktózu ani mliečne bielkoviny a preto je tráviacou sústavou dobre znášané.
Maslo je čistý mliečny tuk, obsahuje len veľmi málo srvátky. Podľa možností sa odporúča konzumovať bio maslo, pretože ostatné maslá môžu obsahovať aj prípravky na ochranu rastlín, hormóny a antibiotiká. Tie totiž dostávajú kravy nepochádzajúce z bio chovu. Ak je to možné, treba sa vyhýbať aj konzumácii slaného masla, pretože väčšina solí je konzervovaná zlepšujúcimi prípravkami. V mliečnom tuku sa nachádza viacero takých látok, ktoré môžu samostatne alebo spoločne poskytovať organizmu osobitnú ochranu. Jednou z dôležitých zložiek je kyselina linolová, ktorá je pre ľudský organizmus nevyhnutnou nenasýtenou mastnou kyselinou – prírodnou ochrannou látkou. Je dokázané, že spolu s ostatnými zložkami má významné protinádorové účinky.
Vo svete sa začala masívna kampaň proti vysokej hladine cholesterolu, od ktorej sa očakávalo, že značne eliminuje tento problém a zníži sa výskyt cievnych ochorení. Kampaň žiaľ nepriniesla očakávaný výsledok, dnes má problémy s cholesterolom ešte viac ľudí. Ďalej sa zistilo, že mliečny tuk, ktorý je základnou zložkou masla, hladinu cholesterolu v krvi nezvyšuje, ale ju dokonca znižuje. Neočakávane sa tiež preukázalo, že konjugovaná kyselina linolová v mliečnom tuku nespôsobuje nárast hmotnosti, ale dokonca aj uložené tukové vankúšiky odstraňuje. Takže tí, ktorí ju pravidelne konzumujú, nebudú priberať.
Mliečny tuk vďaka svojmu zloženiu a vynikajúcej stráviteľnosti je nielen jedným z najhodnotnejších zdrojov bielkovín, ale aj jedným z najcennejších tukov.
Zosumarizujúc, výskumníci neodporúčajú konzumáciu mlieka, odporúčajú však konzumáciu sladkej smotany a z nej vyrobených mliečnych výrobkov, masla a kyslej smotany, pretože poskytujú hodnotné výživové látky pre náš organizmus.
Dr. Attila Pálus v relácii GyógyHír
Téma relácie GyógyHír: Piť alebo nepiť mlieko?
Hosť programu Dr. Attila Pálus:
- Mliečne zuby nám odkazujú, že človek potrebuje mlieko dovtedy, kým mliečne zuby nestratí. Je to približne vo veku 6 až 8 rokov, individuálne ako u koho, a dovtedy mlieko potrebujeme. Potom už o mlieku nehovoríme ako o užitočnej, ale žiaľ ako o škodlivej výživovej látke.
Najlepšou náhradou mlieka do veku 6 až 8 rokov je kozie mlieko. Kozie mlieko má iné zloženie, iný obsah bielkovín a mliečneho cukru, inú kvalitu. Taktiež obsah imunoglobulínov, teda hladiny protilátok, je iný. Mnohí vedia, že najrozšírenejšie alergie vznikajú pri konzumácii kravského mlieka a potravín s obsahom kravského mlieka.
Podľa lekára Dr. Attilu Pálusa mlieko nie je najvhodnejším zdrojom vápnika.
Mlieko je výživová látka s vysokým obsahom bielkovín a značným obsahom vápnika. Lekári a vedci sa v súvislosti s konzumáciou mlieka a syrov obyčajne odvolávajú práve na ich obsah vápnika. Ak však trochu porozmýšľame zdravým rozumom, zistíme, že ak existuje živá bytosť alebo zviera, ktoré potrebuje veľa vápnika, tak je to práve dojná krava. Každý ju pozná, získavame od nej veľa mlieka bohatého na vápnik. Dojná krava nikdy nevypije ani dúšok mlieka, nezje ani gram syra a pritom by naozaj veľmi potrebovala vápnik. Živí sa rastlinami, obilím, silážou, kukuricou a takou potravou, ktorú by veľmi potrebovali aj ľudia.
Dávnejšie sme mohli v reklamách o mlieku počuť slogany, že mlieko je život, sila a zdravie. Musíme to však trochu prehodnotiť.
Mlieko má viac negatívnych než pozitívnych účinkov. Negatívny vplyv možno snáď najlepšie ukázať na tom, že ak chceme vyliečiť pacienta z chronického ochorenia, či sa už jedná o zápalové ochorenie čriev, ktoré je dnes endemickým ochorením, alebo o kožný problém či alergiu sliznice, tieto ochorenia nemožno vyliečiť dovtedy, kým radikálne nezmeníme stravovacie návyky. A v tomto prípade je práve mlieko jednou z hlavných výživových látok, ktorú musíme vynechať.
Vedomé stravovanie zohráva nesmierne dôležitú úlohu pri vzniku chronických ochorení. Veď Paracelsus nemieril na to, že ak črevná sústava ochorie, tak určite zomrieme. Paracelsus naznačil to, že z črevného systému môžu vychádzať také choroby a chronické ochorenia, o akých by sme to ani nepredpokladali.
Podľa skúseností Dr. Attilu Pálusa väčšinu chronických ochorení, počnúc vysokým krvným tlakom cez cukrovku, až po rôzne gynekologické problémy možno spojiť so zápalovými stavmi nášho črevného systému. A tento zápalový stav môže súvisieť s konzumáciou mlieka v dospelosti.
Ak náš črevný systém od prijatej potravy ochorie, absorpčný epitel sliznice sa zapáli a už nedokáže plniť a vykonávať svoju funkciu. Úlohou tejto funkcie je zabrániť, aby sa do krvného obehu dostali také látky, ktoré by mohli vyvolať veľmi vážne alergické reakcie. Na ktorej sliznici sa alergia prejaví, alebo či sa lokalizuje na povrchu kĺbov, v črevách alebo práve v prieduškách a spôsobí napríklad alergickú astmu, je otázkou detailu a závisí to od individuálneho prejavu. Je však jasné, že s tým súvisí a bolo to vedecky dokázané.