Mytologické pozadie

Lawrence Gardner: Dedičstvo Márie Magdalény – 1.

897Megtekintés

Sprisahanie proti pokrvnej línii Pána Ježiša a Márie Magdalény. Odhalenie tajomstiev skrytých v Da Vinciho kóde.

Úryvky z knihy:

Pôvodné evanjelia jednoznačne a úplne objasňujú významnú úlohu Márie  Magdalény v živote Pána Ježiša a jeho rodiny. Napriek všetkému úsiliu tých, ktorí sa snažili Máriu Magdalénu neopodstatnene zobraziť ako pobehlicu, možno v evanjeliách nájsť len jednu poznámku, ktorá poukazuje na jej údajné previnenie. Nájdeme to v Lukášovom evanjeliu. „Boli s ním dvanásti i niektoré ženy, ktoré uzdravil od zlých duchov a rôznych chorôb.“ Nič viac. Nie je nič, čo by naznačovalo smilstvo alebo prostitúciu. Mária Magdaléna vyrástla v panenskom, kláštornom prostredí.

 

Mária Magdaléna a jej dcéra Inana

Mária Magdaléna a jej dcéra Inana

 

Benediktínsky učenec Rabanus Maurus (776-856) bol arcibiskupom v Mainzi a opátom vo Fulde, ktorá bola v dobe Karola Veľkého považovaná za najväčšie stredisko vedy Franskej ríše. Rabanus sa preslávil ako najvzdelanejší učenec svojej doby. Jeho vynikajúcim dielom je Život sv. Márie Magdalény, ktoré pozostávalo z päťdesiatich kapitol a jeho bohato ilustrované rukopisy tvorili šesť zväzkov. Kniha sa začína takto:

 

Život najpožehnanejšej Márie Magdalény, ktorá sa s najväčšou úctou a obdivom považuje za Ježišovu najmilšiu vyvolenú, a ktorú Ježiš veľmi, veľmi miloval.“

 

Začiatkom 15. storočia objavili na Oxfordskej univerzite vo Veľkej Británii kláštornú kópiu Rabanusovho rukopisu. O niekoľko rokov neskôr, v dobe kráľa Henricha VI., bola založená prvá Magdalénska univerzita. Táto univerzita bola medzi prvými, kde sa začalo vzdelávať vo vedných disciplínach. Medzi jej múrmi dodnes uchovávajú kópiu rukopisu o Márii Magdaléne. Odvtedy cirkev vymyslela a rozhodla, že Magdalene College sa bude ďalej vyslovovať ako „Mandleya“. Táto tradícia sa zachovala dodnes.

 

La Madeleine, Paríž

 

La Madeleine

Kostol sv. Márie  Magdalény - Paríž, Francúzsko

 

Pricelie kostola La Madeleine

 

Priečelie kostola La Madeleine

 

Sv. Mária Magdaléna po ľavej strane Pána Ježiša

Sv. Mária Magdaléna po ľavej strane Pána Ježiša

 

Následne v 15. storočí veľa kostolov Márie Magdalény zasvätili Márii. Niet pochýb o tom, že zatiaľ čo rímsko-katolícka cirkev sa snažila urobiť všetko možné, aby Máriu  Magdalénu odstavila alebo aspoň úplne pošpinila jej meno, v kruhu britských rehoľníkov sa tešila veľmi veľkej úcte.

 

V roku 1129 na koncile v Troyes vo Francúzsku Rád templárov ponúkol svoju vernostnú prísahu do milosti Márie Magdalény. Poznajúc historické pozadie, musíme si položiť otázku, prečo bol taký rozpor medzi kláštornými učencami a cirkvou. Kvôli ich nadšeniu pre Máriu Magdalénu?

 

Oltár Sv. Márie Magdalény

  

La Madeleine – Oltár sv. Márie Magdalény

(dielo Carla Marochettiho)

 

Oltár kostola LA MADELEINE - dielo Carla Marochettiho

 

Odpoveď je jasná. Mnísi boli akademici, ktorí i keď zdanlivo sa zaoberali náboženskými vecami, v skutočnosti sa venovali písomným pamiatkam a záznamom. Na druhej strane biskupov zaujímali len náboženské doktríny, historické záznamy pre nich veľký význam nemali. Svoje dogmy sa snažili nanútiť ľuďom. V roku 1662 pápež Gregor XV. zvolal misijnú kongregáciu. Založil kardinálne ministerstvo náboženských záležitostí, ktorého úlohou bolo, hoci i násilím prinútiť ľud, aby sa podriadil učeniu cirkvi.

 

Z textov evanjelií sa dozvedáme, že Mária Magdaléna bola stálym spoločníkom a podporovateľom Ježiša. Bola vo veľmi blízkom vzťahu s Ježišovou matkou. Vernosť Márie Magdalény k Ježišovi a jeho rodine ďaleko presiahla nevypočítateľného Petra a ostatných apoštolov. Samozrejme bola ženou, ale to samo o sebe nestačí na vysvetlenie, čo oprávňovalo cirkev viesť proti nej ohováračskú kampaň.

 

Socha Márie Magdalény, Sevilla

Socha Márie Magdalény, Sevilla, Španielsko

 

Ježišova matka bola žena a napriek tomu ju vždy uctievali. Očividne bolo v súvislosti s Máriou Magdalénou niečo oveľa väčšie a dôležitejšie, kvôli čomu biskupi s takým intenzívnym strachom a nepokojom reagovali na jej dedičstvo. Mária Magdaléna predstavovala pre cirkev vážnu hrozbu. Dobre to vedeli aj biskupi, cirkevné rády a rád templárskych rytierov.

 

Keď cisár Konštantín v roku 312 n.l. uvidel na oblohe znamenie kríža, rozhodol sa, že zreorganizuje kresťanstvo.

 

Podľa popisov v knihe Zjavenia, v raných kresťanských tradíciách grécku bohyňu múdrosti Sofiu predstavovala s korunou z dvanástich hviezd na hlave Márie Magdalény, ktorá v roku 44 n.l. ušla do vyhnanstva do francúzskej Galie.

 

Socha Márie Magdalény - Sevilla Spanielsko

Socha sv. Márie Magdalény, Sevilla, Španielsko

 

Uctievanie Čiernej Madony pochádza z roku 44 n.l. z provensálskeho Ferriéres. Umelecké diela zobrazujúce Čiernu Madonu a jej dieťa znamenali pre cirkev neustálu dilemu, najmä sochy vystavené v prestížnych a slávnych európskych kostoloch či svätyniach. Niektoré z nich boli premaľované matnými farbami (mäsovočervenou farbou), zatiaľ čo nemálo z nich jednoducho z očí verejnosti odstránili. Jednako je Madona čierna, pretože čierna je múdrosť (teda Sofia), ktorá už existovala aj v chaose a tme. Malo sa za to, že aaSofia je stelesnením Ducha Svätého (alebo Ducha Božieho), ktorý sa „vznášal nad zemou” a priniesol na svet svetlo, keď „hĺbky pokrývala tma“. Bernard z Clairvaux (cca.185-254 n.l.) vo svojom diele Pieseň piesní spomína Máriu Magdalénu ako Kristovu nevestu. Pieseň piesní je sériou milostných básní o osamelej, zúfalej, oddanej žene a o jej manželovi, kráľovi.

 

Biskupi prvýkrát označili Máriu Magdalénu ako pobehlicu kvôli jej spájaniu so Sofiou a nie kvôli niečomu, čo sa o nej píše v Biblii. Pre Rimanov bolo všetko, čo malo súvis s Grékmi, nemravné a zhýralé.

 

Mária Magdaléna – obraz Rogera van der Weydena

Mária Magdaléna, obraz Rogera van der Weydena

 

Víno „Toto je moja krv...." bolo symbolom dedičstva pokrvnej línie Ježišovej matky a nie konkrétnej ľudskej krvi. Verilo sa, že víno ​​má výnimočné vlastnosti, pretože sa spájalo s múdrosťou, milosťou a inteligenciou. V tomto ohľade kalich (Svätý grál), ktorý obsahuje víno, v skutočnosti predstavuje maternicu. Vinný rituál od pradávna odkazuje na symbolický vzťah splodenia a materstva.

 

Mária Magdaléna

Mária Magdaléna

 

Večný symbol kalicha ako symbol ženskosti nám zostal ako znak „V“, ktorý už od roku 3500 pred n.l. svätyne stotožňujú s maternicou Bohyne Matky. Opačný mužský symbol (prevrátené V) predstavoval čepeľ meča alebo roh (jednorožca). Ak tieto dva symboly, ženský a mužský, umiestnime presne nad seba, získame znak X. Tento znak zlúčenia opačných pohlaví už od raných čias používali na označenie posvätnej jednoty v svadobnej miestnosti. Bol to pôvodný svätý znak kríža, ktorý sa už oveľa skôr pred príchodom Krista používal ako symbol krstu. Potvrdzujú to aj Zvitky od Mŕtveho mora.

 

Mária Magdaléna, obraz Francesca Bacchiacca

Mária Magdaléna, obraz Francesca Bacchiacca

 

Neskoršie pod rímskym vplyvom vznikol nový krížový symbol, zvislý kríž cirkvi svätého Petra s vyššie položenou priečkou. V tých časoch sa pôvodný symbol stal v očiach Ríma znamením kacírstva. V dôsledku toho sa symbol „X" aj dnes dáva do súvisu s mäsom a diablom. Prečiarknutie symbolom „X" znamená zlé, nesprávne riešenie. Aj kategórie pornofilmov sa označujú znakom X. Pornofilmy kategórie „XXX" sa považujú za veľmi obscénne filmy.

 

Ondrejská tradícia sa zachovala s pôvodnou formou kríža „X”, ktorý sa potom stal známy ako kríž svätého Ondreja.

 

Máriu Magdalénu spájali s kultovými ženskými postavami symbolizujúcimi plodnosť. Apokryfický príbeh Blažený pustovník, život Márie Magdalény sa zrodil v 19. storočí v Taliansku. Dielo rozpráva o tom, že po nanebovstúpení Ježiša žila
Mária Magdaléna tridsať rokov ako pustovník.

 

Mária Magdaléna – obraz Giovanniho Gioseffo dal Sole

Mária Magdaléna – obraz Giovanniho Gioseffo dal Sole

 

Hoci obraz cirkvi predstavuje Máriu Magdalénu ako ľahkomyseľnú, frivolnú ženu a pobehlicu, osvietení umelci ju však často zobrazovali ako morálnu a zdržanlivú. Skromne a s krásnymi dlhými vlasmi. Ďalším novým prvkom v umení viažucim sa k Márii Magdaléne je biela holubica, ktorá sa podobne objavuje aj pri mnohých zobrazeniach Svätého grálu. V pradávnych časoch holubicu spájali s bohyňami Ištar a Afrodita. Biela holubica obzvlášť vyjadruje ženskú čistotu. V kresťanskom umení sa používa na zobrazenie Ducha Svätého.

 

 

Ďalej na 2. časť →